Z Inosveta- Diel prvý- Kniha

20. march 2014 at 21:42 | Mordor |  Z Inosveta
Toto je moja poviedka zvaná z Inosveta. Chcel by som vám predstaviť jej začiatok. Tak sa kľudne usaďte a ponorte sa do hlbín tajomných príbehov a poviedok Mordora.

Rudolf otvoril dvere do kníhkupectva. Práve v tej chvíli si uvedomil, koľký krát už prešiel prahom tohto kníhkupectva a koľko preňho knihy znamenajú. Miloval toto kníhkupectvo. Vysoké steny až po strop zaplnené knihami, vysoké rebríky všade, kam sa pozrel a všade navôkol milí ľudia. "No čo Rudolf? Aká kniha to bude dnes?" Oslovila ho staršia pani sediaca za pultom.




Pozrela sa naňho cez svoje okuliare a odpila si zo svojho mätového čaju, po ktorom voňalo celé kníhkupectvo. Na tejto panej obdivoval to, že vie presne, kde sa nachádza každá a jedná kniha, aj keď ich tu je nespočítateľne veľa. Vzhľadom na to, že je tiež len človek, to je najmenej obdivuhodné. A navyše väčšinou mu knihy požičiavala. Smiešne preňho bolo, že síce ju poznal už kopu rokov, nevedel jej meno. A tak ju vždy oslovuje- pani, teta a niekedy sa dokonca pomýli a osloví ju pani učiteľka, po čom ho naplní pocit trápnosti. "Vôbec neviem. Mám chuť prečítať nejakú veľmi, veľmi hrubú a starú knihu." Odpovedal Rudolf po dlhom mlčaní na jej otázku. Znova nasledoval jej pohľad, ktorý mu veľmi pripomínal pohľad starej a múdrej sovy. "Poď za mnou. Zavediem ťa do skladu. Tu nenájdeš také knihy." Rudolf ju nasledoval. Šli po chodbičkách, ktoré boli veľmi dlhé, a zdalo sa, že nemajú konca. Všade cítil tú najkrajšiu vôňu kníh a vlastne ani nevedel, či ešte stále pred nim pani predavačka kráča. Až zrazu pani zasvietila svetlo, ktoré osvetlilo pomerne malý regál. No knihy v ňom boli obrovské. V miestnosti bolo cítiť vôňu veľmi starých kníh a bolo tam toľko prachu, že mal pocit, že si čoskoro kýchne. Pani sa na knihy pozrela s hrdosťou, zatvorila oči a usmiala sa. "Tu nepúšťam len tak kadekoho, Rudolf! Všetky knihy som čítala. Je škoda, že väčšina z nich sú v latinčine. Ale nájdu sa aj také, ktoré sú písané v našom jazyku..." Slová panej sa zrazu premenili na prázdne oblaky pary a jediné čo počul, bola krásna melódia. Bol v ten moment Rudolf naozaj v tranze? Spôsobil to nedostatok kyslíka v miestnosti, alebo to bolo niečo iné? Za regálom zazrel žiaru. Niečo tam naozaj žiarilo. Mal pocit, akoby ho tá žiariaca vec volala. No melódia sa v zlome sekundy vytratila a opäť to bol on. "...a tá bola o jednom kniežati, ktoré stratilo svojich rodičov už za mladých vekov." Pani predavačka dokončila svoje rozprávanie a pozrela sa na Rudolfa. "Je ti azda niečo? Si celý bledý." Vypytovala sa pani predavačka. "Nie, len. Musím sa pozrieť. Pozrieť tam." Habkal Rudolf. Tam, kde videl tú žiaru nebolo nič. Len drevená stena regálu. "Čo to tam máš?" Vydala sa za ním pani predavačka. "Čo tu hľadáš? A ako vieš že je presne tu?" Pýtala sa ho pani predavačka. Rudolf na ňu nechápavo pozrel. Oprela sa rukami o regál a vysunula sa z neho doska, čo Rudolfa prekvapilo. Bola tam dutina. Pani predavačka v nej zahrabala a vytiahla knihu. Krásnu. Modrú ako nočná obloha. Kniha nemala žiaden názov. "Aj by som ti ju požičala, ale je písaná po latinsky." Povedala pani. "Mne, mne to nevadí. Otec, on je učiteľ a vie po latinsky." Načiahol sa po knihe Rudolf. "A to ju vážne až tak chceš? Ale upozorňujem ťa je to najlepšia kniha, akú som čítala. Ale dávaj si na ňu pozor. Môže ti popliesť hlavu a môže sa pre teba stať nebezpečenstvom! No ak na nej nájdem čo i len špinu alebo škrabanec, nedajbože, vytrhnutú stranu, v opačnom prípade budem pre teba nebezpečenstvom ja!" Povedala pani predavačka s humorným úsmevom na perách. "Nemajte obavy!" upokojil ju Rudolf. Knihu mu pani predavačka poriadne zabalila a s vďakou spolu so zabalenou knihou sa vydal domov. Rudolf meral z centra mesta veľmi dlhú cestu, pretože býva so svojimi rodičmi na konci mesta tam, kde sa začína les. Bola to jedna z príčin, prečo boli jeho rodičia považovaní za divných. Síce bohatých, ale divných. Rudolf teda prišiel domov. No ešte predtým mu náladu zlepšil spev vtákov a ostatné zvuky lesa. Knihu položil na svoj stôl vo svojej izbe a keď si dal dole kabát a topánky, sadol si na kreslo v obývacej izbe. Kto by sa jeho únave a vyčerpaniu čudoval, keď má všetko tak ďaleko? Pozrel sa cez okno a vonku sa schýlilo k dažďu. Kvapky silno búchali a narážali o strechu ich domu. Šiel teda do izby a napísal si svoje úlohy. Bol síce piatok, ale Rudolf si nerád všetko nechával na poslednú chvíľu. Potom si zrazu spomenul na svoj menší tranz v sklade kníh. Zaskočilo ho to. No stále si to vysvetľoval nedostatkom kyslíka. Takéto tranzy u neho neboli obvyklosťou a navyše nikdy nepočul o tranzoch v ktorých by hrala hudba a blikala kniha. Pozeral sa na to realisticky. Tak čo už stáva sa. Ešteže som nezamdlel. Hovoril si. Vonku lialo tak, že pocítil nutkanie čítať knihu. Pozrel sa na balík, ktorý ležal na jeho stole. Všetko zo stola odpratal a šiel po nôž. Balík pomocou noža odbalil, síce s veľkými ťažkosťami, no obal knihy, chvalabohu, nepoškodil. Kniha je síce napísaná v latinčine, ale možno sa tam nájdu nejaké úryvky písané v jazyku, ktorý ovláda. Vtom ako sa jej dotkol ho premohol pocit, podobný tomu v kníhkupectve. Knihu otvoril hneď na začiatku a vtom cítil, že ho telo prestáva poslúchať. Mal pocit, akoby sa v jeho tele šíril jed. Nakoniec únava prišla aj na myseľ a ďalej nebol schopný rozmýšľať. Akoby z neho ktosi sal všetku energiu. Hlava bola zrazu taká ťažká, že nakoniec čelom buchol o stôl, čo ani necítil a vo veľkom strachu z toho všetkého, čo sa deje podľahol spánku. Jediné čo vnímal bolo tikanie hodín, ktoré sa stále zrýchľovalo a zrýchľovalo. Bolo to pre Rudolfa neznesiteľné. Byť v neustálom strachu a nevedieť, čo sa s jeho telom deje. Bicie hodiny umiestnené v hale na prízemí odbíjali stále menej a menej krát, čo bolo neobvyklé. Čo to má znamenať? Čo sa deje? Čas sa posúva dozadu?

Koniec prvého dielu

Neočakávané pokračovanie očakávajte v priebehu ďalšej noci
...váš Temný Pán a poviedkar Mordor

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Jeremiáš Jeremiáš | Web | 21. march 2014 at 12:02 | React

Začíná to opravdu zajímavě. Trošku mi to připomíná Nekonečný příběh - byla to inspirace?

2 Mordor Mordor | Email | Web | 21. march 2014 at 20:05 | React

[1]: Pravdupovediac,snažil som sa, aby to bolo trochu iné. Nuž nechcem prezrádzať, ale musím povedať, že pokračovanie s Nekonečným príbehom nebude mať nič spoločné a bude to niečo úplne iné.
Ďakujem

3 Šárka Šárka | Web | 22. march 2014 at 19:43 | React

Také mi to zprvu připomnělo Nekonečný příběh, ale věřím, že ten příběh bude zcela jiný. Líbí se mi popis knihkupectví a vůně knih. Jsem zvědavá na další díl, protože tento skončil opravdu pozoruhodně. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement